František Ptáček
Politika 7 nekorektných poznámok o "našich ľuďoch"
Kľúčové slová, tak ľudsky: Robo Kaliňák, Tono Danko, Béla Bugár, Robo Fico a veci súvisiace, v kocke.
"Ak sa vám moje zásady nepáčia, stačí povedať. Ponúkam iné." (Groucho Marx) Zoznam autorových rubrík: Politika, Nezaradené
Kľúčové slová, tak ľudsky: Robo Kaliňák, Tono Danko, Béla Bugár, Robo Fico a veci súvisiace, v kocke.
Preccedova tlačovka k aktuálnym témam politického diania na Slovensku a čo sme mali nárok sa z nej dozvedieť. Posúďte sami.
Koaličné strany Smer, SNS, Most-Híd a Sieť dôverujú smeráckemu ministrovi vnútra, Robertovi Kaliňákovi. Po trojhodinovom rokovaní Koaličnej rady to vyhlásil predseda vlády Fico, ktorý prečítal spoločné stanovisko vládnej štvorky:
Poznáme dva druhy politických vtipov. Nemyslím teraz na dobré a zlé ale skôr na prirodzené a zvrátené. Veľmi zjednodušene povedané: základom prirodzených politických vtipov je zdravá reakcia spoločnosti na choré počiny vládnej moci, reakcia normálneho na nenormálne, slabšieho na silnejšie, ak chcete pravdivejšieho na lživé. Zvrátené, čiže perverzné politické vtipy sa rodia práve naopak. Povedzme si zopár najaktuálnejších sránd, zo zasľúbenej zeme, z milovaného a obdivovaného Ruska. Toto sú len tie najčerstvejšie, tie skutočné bombové prídu iste až neskôr - takisto ako to bolo v prípade vraždy Anny Politkovskej, Alexandra Litvinenka, Jurijai Ščekočichina a obyčajnej samovraždy Borisa Berezovského.
Píše sa rok 2015. Putinovo Rusko dobýva (jeho i našu!) susednú krajinu, kde možno zajtra budú musieť vyhlásiť stanné právo. Už po niekoľko mesiacov tam umierajú bezbranní civilisti, rakety dopadajú na školy a nemocnice. Ukrajinci sú vyvražďovaní ruskými zbraňami, ruskými raketami, ruskými granátmi, zabíjaní vypasenými ruskými žoldniermi, ktorých trápi abstinencia po afgánskom, čečenskom, gruzínskom krviprelievaní.
Neviem aký ciel si zobral na mušku Radoslav Procházka vo svojom FB príspevku s názvom Chromík nie je žiaden kolesík, zaslúži si rešpekt, ale zdá sa, že ho parádne minul. Mohla to byť slabá chvíľka vychádzajúcej hviezdy slovenskej politiky, náhla hyperprodukcia umelo potláčaných kádéháckych hormónov, alebo lákavá vízia úlovku 20% osvieteneckých hlasov v predvolebnej Sieti...? Ktovie. Len či má zmysel zhovädiť sa kvôli jednej pochybnej komunite a stratiť tým podstatne viac než získať. Lebo ak si, čisto teoreticky, Sieť nahnala týmto počinom svojho predsedu čo i len tisíc nových sympatizantov, minimálne desaťtisíc ich, čisto prakticky, aj stratila.
Moderátor, ten schopnejší, sa pri konci záverečného prezidentského dialógu spýtal kandidátov, nech pomenujú jednu súperovu vlastnosť, ktorú si cenia. Kiska povedal, že si na Ficovi cení jeho pracovitosť. Fico povedal, že Kisku nepozná. Tak toto je, vážený pán premiér, to pravé miesto na infantilný fór s kačkou - lebo kto vyzerá ako chrapúň, rozmýšľa ako chrapúň a správa sa ako chrapúň, je proste chrapúň. A zostane ním, aj keby bol premiérom a prezidentom zároveň.
Mojich pár laických postrehov k prezidentskej kampani začnem smelou, ak nie polemickou, poznámkou: volební experti prezidentského kandidáta Smeru nie sú kompletní idioti - ale. Dobre vedia, že jediné, čo je pre ich mandanta nepohodlnejšie než demokracia a katastrofálnejšie než strata totálnej moci, sa volá vytriezvenie veriacich.
Ešte nedozneli posledné delobuchy starého roku a mali sme tu ďalší hit. Novoročné billboardy s podobizňou vyvoleného. Štátna vlajka, giocondovský úsmev a jasná správa, že je pripravený pre Slovensko. To je úľava, že? Veď ide o nášho najobľúbenejšieho politika, najdôveryhodnejšieho verejného činiteľa a hlavne, ako sme sa mali možnosť dozvedieť, najúspešnejšie maskovaného katolíka v dejinách mladučkej slovenskej republiky. I keď sa obávam, že vyhliadnuté stádo ovečiek touto šokujúcou spoveďou pán predseda skôr urazil a vyplašil k smrti než získal a potešil, srdcia arcibiskupských zombíkov cirkvi našej najsvätejšej rozplesal o to viac.
Nijako. Takisto ako z STV nebude nikdy ČT. Nerád odpisujem tohto ambiciózneho odchovanca TA3 s kamennou tvárou, zápasníckymi uškami a schopnosťou hovoriť bez nádychu vyše hodiny, ale sa nedokážem ubrániť presvedčeniu, že s menšou námahou sa vytuninguje záhradná kosačka na safari džíp než on na mediálnu osobnosť porovnateľnú s Václavom Moravcom. Je mnoho ľudí, ktorí čítajú noviny každý deň a nemajú sa s rovesníkmi o čom porozprávať - a predsa nemoderujú politickú reláciu v štátnej televízii. Nehovoriac o tom, že z týchto dvoch vecí odvodzovať odbornú kvalifikáciu je trúfalý počin - aj v prípade, že už počas puberty čítate a editujete správy v bulvárnom rádiu.
Malinkému, ale o to zákernejšiemu bacilovi postkomunistickej Európy, Viktorovi Orbánovi, tak sa zdá, nestačilo nakaziť vlastnú krajinu - má omnoho vyššie ciele. Tento vášnivý fanúšik dedinského futbalu, mnohodetných kresťanských rodín a podomácky pálených destilátov usilovne exportuje svoju zvrátenú ideológiu aj za hranice svojej domoviny - do regiónov obývaných tzv. maďarstvom (terminus technicus hungaricum).
Predvolebná agónia dokáže robiť s politikmi divy. Napr. šéf európskych socialistov môže zavítať na Slovensko a šokovať senzáciechtivé médiá vyhlásením, že náš "Fico už nie je populista". Voľakedy vraj bol, len teraz už ním, veru, nie je.
Prvé, čo mi napadlo v súvislosti so správou o udelení prestížnej mediálnej ceny Erikovi T., bolo, kde sa podela stálica hovorcovského stand-up-u, zúfalý tlmočník nášho veľkého uja, Marek T.? Jemu sa snáď neušiel ani kúsoček lesnej bobule? Alebo kto už jednu má, druhú nedostáva? Musel to byť pekelne ťažký výber, veď obaja z nich sú hlboko poznamenaný nepriestrelnou aurou svojich pánov, o ktorých je známe, že toľko malín sa ešte neurodilo v tomto neomečiarovskom skanzene, čo by stačilo na ich primerané ocenenie.
Potom že právnici nepoznajú nehu! Nefalšovaný slovanský feeling! Priamy ťah na bránu a využitý moment prekvapenia. Cmuk, cmuk, cmuk... ako kolibrík! Po tom, čo jeho excelencia, veľký, starý uj, tíško a bez papiera, zasyčal ono týždne štylizované a trénované “... a tak predsi dneskaj, s týmto sa menujem pána Dobroslava, Drahoslava, Miroslava, súdr...pána Čižmára za generačného propagátora Slovinskej socialistickej republiky” padol Štefanovi H. balvan zo srdca s takým rachotom, že to bolo počuť aj tam, kdesi za chrbtom božím, na juh od Kosova.
Oficiálne slovensko-maďarské vzťahy už dávno neboli tak bezoblačné ako práve teraz - napriek všetkému. Napriek jazykovému zákonu, napriek dvojitému občianstvu, napriek posledným neľahkým storočiam i napriek šovinizmu, ktorý tak výrazne otrávil spolunažívanie s južnými susedmi. Nie že by mi to vadilo, práve naopak. Som tomu nesmierne rád. Len kto by to bol čakal práve teraz, keď Slovensko postihla samovláda Smeru a susedov ochromila totalizujúca autokracia Fideszu?! Zdá sa, že za touto idylkou je niečo, s čím málokto počítal. Títo dvaja sa proste našli. Keď sa pozrú na seba musia mať dojem, že stoja v kúpeľni pred zrkadlom v ruke s holiacim strojčekom. Ak sa teraz tak okato majú radi, je to také, ako keby milovali seba samého. A to im obom ide od ruky.
Ficov súkromný prezident musí prežívať ťažké chvíle. Jeho predstavivosť a zmysel pre mieru už nemajú kde klesať, pričom tendencia neustále rastie. Nehovoriac o jeho svojprávnosti a morálke, ktoré, od kedy si rozum pamätám, disponujú priam batofobickými hodnotami. Toto už nie je suterén, ani žiadna pivnica. Máme tu, zrejme, do činenia s najvyššou dostupnou technológiou banského inžinierstva. Ivan G. dokazuje každým dňom, že hlbšie sa už zostúpiť nedá... (a pritom ho ešte čaká vymenovanie nového generálneho prokurátora!).
K tomu, aby sa ozrejmilo, do akej miery je Smer-u ukradnutý osud Slovenska a s akou profesionalitou si vytiera svoj červenkastý zadok s ústavou a demokraciou tejto krajiny, sa nemusia konať politické prednášky ani písať obsiahle blogy. Stačí počuť / čítať to, čo v skutočnosti komunikuje vedúca sila pokroku a jednoty.
Zbavenie sa registrovaného partnerstva s HZDS a SNS mohol byť pre Róberta F. podobný katartický zážitok ako rozvod s hysterickou manželkou, po ktorom zostávajú miesto krásnych detí a spoločných spomienok len prázdne bankové účty, televízor v garsónke a žalúdočný vred. Konečne pokoj, sloboda a postupne utíchajúce nočné mory. Nech to stojí, čo stojí - lebo to stojí za to.
Ani neviem či ma k tejto poznámke inšpirovalo nechutné komerčno-televízne kopanie do mŕtveho psa alebo ďalší akt hlavy štátu v súvislosti s jeho pocitmi z návštevy "domu krási". Vidím to tak 50 na 50, veď ide, čo do intelektuálnej úrovne, o veľmi blízke podoby zábavy.
Je všeobecne známe, že voličov v občiansky oneskorených (cudzím slovom retardovaných) krajinách - medzi ktoré sa hrdo rátame i my - nezaujímajú reálne politické programy ani nudné fakty. Zaujíma ich čosi viac a zároveň čosi oveľa menej. Kariéra politika, ktorý podcení silu nesplniteľných sľubov, ignoruje mantinely ľudového vkusu a nedajboh vsadí na naivnú úprimnosť či racionálnu argumentáciu, končí bez milosti v šrote. V šťastnejšom prípade na recyklačnej linke.