Myslím tu na otca národa / drevorubača, Vladimíra M. a prostoľudového hrdinu / ožrana, Jána S.
Je síce pravda, že Róbert zatiaľ nedal po papuli žiadnemu novinárovi, nezanôtil plačky svojim voličom a nedoprial si ani onen povznášajúci pocit - vyšťať sa z balkóna pracovne na rozkvitnuté muškáty - ale pravdou je aj to, že on je predsa len iná liga.
Zdá sa, že je neporovnateľne viac posadnutý mocou a svojou vlastnou bohorovnosťou než ktokoľvek iný pred ním, či po ňom.
V perinke odchovaný káder porevolučných čerešničiek, ktorý sa vlastnou hlavou vypracoval na jedného z najnechutnejších korupčníkov strednej Európy a ktorý svoj radikálny populizmus nazýva familiárne "sociálnou demokraciou", je - našťastie v nešťastí - u konca s dychom a jeho kopance už pripomínajú skôr agóniu zdochýnajúceho koňa než bývalého, udatného precedu všetkých predsedov.
Rozpadáva sa mu dlho budovaná aura vodcu stáda a už ani ako krstný otec (bez krásnej Márie) nestojí za veľa. Zvoláva jednu súmračnejšiu tlačovú besedu za druhou - rozdáva obedy, cestovné lístky, horko-kyslé úsmevy, navrhuje štátne sviatky, hovorí falošnou skromnosťou v množnom čísle, ale nikdy nezabudne pripomenúť verejnosti ako z hĺbky duše opovrhuje slobodou slova, médiami, opozíciou, otvorenou občianskou spoločnosťou a všetkým tým, čo súvisí s vyspelou demokraciou.
Mali sme dostatok času na správne dekódovanie slov poslanca Róberta F. On keď si tak poriadne uľaví a pustí do éteru slová ako "Už sme všetci posratí z tých aktivistov. Už s tým prestaňme"..., asi každý chápe o čo mu ide. On vôbec nemá problém s Greenpeace. Jemu neprekáža posraté žlté molino na posratej ťažobnej veži kdejakej posratej bane.
Jemu vadia tí, o ktorých si myslí, že prechovávajú k uväzneným* aktivistom rešpekt a sympatie. (*Pozn.: medzičasom už na slobode.)
Preložené do nešifrovanej slovenčiny: on, šedá eminencia establishmentu, tieňový premiér najštandardnejšej a najstabilnejšej vlády, plukovník, doktor práv, najväčší možný kresťan spomedzi kádrových rezerv, si jednoducho vyprosí, aby sa ľudia takto nehanebne "pokakávali" (aké milé to slovíčko, že?!) z hocikoho iného než práve z neho. Lebo právo a poriadok musia byť. A oboje predstavuje ON.
Aby sme zostali pri téme: čo sa týka toho rešpektu a sympatií voči pánovi poslancovi, nuž to fakt vyzerá veľmi, veľmi biedne. Skoro až nahovno, by som povedal ...len aby to správne pochopila aj ústredná postava blogu.