Kde sa podel Palipaška?

Väčšina obyčajných bubákov sa vyznačuje strašidelným výzorom a neraz aj desivým správaním. Keby sa taká obyčajná mátoha, povedzme Raťafák Plachta, vynorila z pološera detskej izby, bolo by to pre vrieskajúcich špuntov viac než len zábavné. Sú však aj iné, výnimočné strašidlá, ktoré pozdvihli remeslo na takú úroveň profesionality, že dokážu rozhodiť aj predsedov najsilnejších politických strán - a to len púhym vyslovením ich mena a otázkou, kde sú.

Do tejto kategórie patrí aj bývalý šéf parlamentu a dnešný zjazdový moderátor strany Smer-SD, Palipaška. Iste tušíte o koho ide. Tým, ktorí už naňho stihli zabudnúť pripomínam: je to ten slušný otec slušných synov, sympatický, elegantný pán s cétéčkami, pristrihnutými fúzikmi a okúzľujúcou slovnou zásobou, ktorý niektorým pamätníkom pripomína dobrosrdečného veliteľa kráľovskej polície, Jeana Rocheforta, z Angeliky markízy anjelov a iným, pre zmenu, hulváta z vidieckeho výčapu, ktorý si nevyzúva gumáky ani v posteli.

Tlačové besedy pána premiéra sú čím ďalej tým zaujímavejšie. Začínajú v celkom pokojnej atmosfére, ale končia okázalým skratom v komunikácii medzi ním a novinármi. Naposledy sa takto prevrátil šerbeľ po opakovanej otázke redaktorov RTVS v znení: kde je Palipaška? V tom momente bolo po srande. Lebo sú situácie, ktoré sú neriešiteľné. Matematici jednu z nich pomenovali "Halting Problem", ale toto je ešte ťažší prípad.

Sála plná novinárskych hyen, oproti nim všetci preccedovi muži a jedna prázdna stolička, na ktorej evidentne nesedel Palipaška. A nielen on, vôbec nikto na nej nesedel! Čo s absurdnou novinárskou otázkou, prečo tu nie je Palipaška? Čo v tej chvíli mohol precceda urobiť? No nič, len spomedzi nekonečného množstva hlúpych odpovedí vybrať tú, podľa neho, najmenej hlúpu. "Ani sa mu nedivím, že neprišiel", povedal. Usúďte sami, či sa mu to podarilo...

V preklade z orwellovského newspeaku môže mať táto, na prvé počutie tajomná, odpoveď len jeden význam: neprišiel, lebo sa bál prísť medzi vás a my sme s tým súhlasili. Považujem totiž za vylúčené, že by ho tam ostatní nevpustili s odôvodnením, že im kazí imidž. Jednak nemá ako - veď za nič sa nemusí hanbiť (?) a jednak strana, ktorá ho má ešte stále vo svojich radoch, si už imidž viac pokaziť ani nemôže. Len kvôli úplnosti dodávam, že po zopakovaní otázky ďalším zamestnancom RTVS sa precceda postavil a pravdepodobne aj opustil miestnosť - čo sme už ale nemohli vidieť, lebo TA3 pohotovo ukončila prenos.

" Kuvici a duchovní bezdomovci", ako ich pán premiér nazvali, čiže ľudia s vyšším vzdelaním, ktorí sa vyznačujú o. i. tým, že vysedávajú v kaviarni, pijú kávu a kritizujú našu ľudovú vládu, to mali v Smere už dávno zrátané. A teraz si to parádne pohnojila aj bulvárna RTVS. Desiť pána preccedu s Palipaškom, ktorý nesedí na stoličke! Také veci sa nám nestávali ani za totality, nieto ešte teraz!

Je mi jasné, že pán premiér sú preťažený a nemajú dosť času na špinenie si rúk s kádrovou rekonštrukciou verejnoprávnej televízie, veď je okolo neho vždy toľko iných vecí, kde sa dajú ruky pošpiniť menej nápadným a menej prácnym spôsobom. Ale pýtam sa úctivo: o súdruhov typu Orbána či Putina sa potkýna náš precceda pomaly už aj tam, kde aj králi chodievajú pešo - nemôže sa diskrétne spýtať jedného či druhého, ako demokratickými prostriedkami umlčať nesmerácke médiá?!

Nehovorím, že by sa mal hneď inšpirovať metódami Vladimíra Vladimíroviča, to asi (zatiaľ) nie... ale od najväčšieho žijúceho Maďara, zvaného tiež rakovinový nádor (resp. slepé črevo) Európy, by si hádam mohol vypočuť zopár praktických rád. Lebo u našich južných susedov sa niečo podobné nemôže milému vodcovi prihodiť ani vo sne. Dokonca ani vtedy nie, keby na tej prázdnej stoličke nesedeli hneď dvaja Palipaškovia. Tak sa zdá, že od Maďarov sa ešte stále máme čo učiť a čo na nich doháňať. Ale netreba zúfať. Dovtedy, kým sa tak nestane, nás čaká ešte zopár skvelých briefingov.