Ficó szeret Orbán, Orbán ľúbiť Fico

Autor: František Ptáček | 18.7.2013 o 9:29 | (upravené 19.7.2013 o 8:43) Karma článku: 13,41 | Prečítané:  729x

Oficiálne slovensko-maďarské vzťahy už dávno neboli tak bezoblačné ako práve teraz - napriek všetkému. Napriek jazykovému zákonu, napriek dvojitému občianstvu, napriek posledným neľahkým storočiam i napriek šovinizmu, ktorý tak výrazne otrávil spolunažívanie s južnými susedmi. Nie že by mi to vadilo, práve naopak. Som tomu nesmierne rád. Len kto by to bol čakal práve teraz, keď Slovensko postihla samovláda Smeru a susedov ochromila totalizujúca autokracia Fideszu?!  Zdá sa, že za touto idylkou je niečo, s čím málokto počítal. Títo dvaja sa proste našli. Keď sa pozrú na seba musia mať dojem, že stoja v kúpeľni pred zrkadlom v ruke s holiacim strojčekom. Ak sa teraz tak okato majú radi, je to také, ako keby milovali seba samého. A to im obom ide od ruky.

V čom sú si Fico s Orbánom podobní:
• obaja patria k profesionálnej, bezohľadnej a narcistickej odrode populistov
• obaja by sa spolčili aj s vlastnou smrťou len aby zostali ďalšie štyri roky pri moci
• obaja sú nielen premiérmi a predsedami štátostrán ale oni SÚ zosobnené štátostrany samé - one man show v štýle najtvrdšieho retra; bez nich by nebol žiadny Smer a žiadny Fidesz
• ani jeden z nich nepripúšťa inú politickú rolu než vodcovskú - čokoľvek iné ich privádza k ťažkej duševnej traume
• obaja si potrpia na vlastnom odchove prezidentov, generálnych prokurátorov, ústavných sudcov
• obaja sú do špiku kosti boľševici  - takí, o akých sa mladému Leninovi ani nesnívalo (a keby aj, po takej halucinácii by sa asi vodky viac nedotkol)
• obaja sú čistokrvní nacionalisti - prípadne aj socialisti, komunisti, hinduisti, baptisti, jehovisti, podľa toho, z čoho majú v danom okamihu väčšiu šancu zabojovať  o hmotné statky a politickú moc
• obaja sú povahou sedliaci, ktorí sa zo všetkých síl snažia vyzerať ako tí, ktorí nimi nie sú
• obaja sú viac orálne, než morálne založení - ich slová žijú samostatným životom, so skutočnosťou udržiavajú bližší kontakt len v ojedinelých prípadoch
• obaja sa viac vyznajú v kvantovom analógu Kirchhoffových zákonov než v nepísaných pravidlách západnej demokracie (obzvlášť bezradní sú v otázke čo s menšinovou opozíciou)
• ani jeden z nich nijako neskrýva sympatie ku kreatívnym, orientálnym typom demokracií ako ukrajinská, bieloruská, ruská, turecká, egyptská, čínska či arabská
• obaja horlivo podporujú rozširovanie EÚ o konfliktné balkánske štáty - v nádeji, že čím je európsky bordel väčší, tým menej pozornosti budú pútať ich vlastné neeurópske aktivity, nehovoriac o nových spojencoch v konfrontácii so západnou politickou kultúrou
• obaja udržiavajú medzi štedro odmeňovanou a z viacerých strán vydierateľnou armádou partajných vojakov kasárenský režim, ktorý radi prezentujú ako politické a sociálne istoty obyvateľstva
• obaja boli pôvodne právnici - dnes sa venujú hlavne etnografii a folklóru (výskumu ľudového vkusu a zvyklostí, rozprávkam, zbojníckym povestiam, riekankám, obradom, rituálom a mágii)
• obaja by radšej zniesli denne zopár pštrosích vajec než raz za rok kritiku či názory iné než ich vlastné
• obaja sa radi dekorujú historickým perím, privlastňujú si zásluhy fiktívnych predkov, z minulosti karpatského regiónu robia ochotnícky kabaret (ešte šťastie, že v porovnaní s Maďarmi sú naše dejiny vskutku zanedbateľné, takže záložníci chýbajúcich panovníkov v drese Gorazda, Svätopluka, Pribinu, Cyrila, Metóda, Mórica Beňovského a Jánošíka dávajú Ficovi neporovnateľne menej možností na zhovädenie sa než Orbánovi)
• obaja sú posadnutí  mániou stavať štadióny a športové haly... a obaja sú presvedčení, že verejnosť je tak sprostá, že povinné splácanie dlhov za spolufinancovanie volebných nákladov, servírovanie miliónových kšeftov mecenášom vlastných štátostrán a zvyšovanie svojich volebných preferencií z peňazí daňových poplatníkov, im zožerie aj s navijakom ako benefičnú misiu na podporu vrcholového športu.

Je ale medzi nimi aj jeden rozdiel  -  a to v ich vzťahu k EU. Predstavuje ho na jednej strane Ficov alibizmus a typicky slovenské lokajstvo poklonkovať sa vyššej autorite, na strane druhej Orbánov heroický národnooslobodzovací boj a z neho vyplývajúca hviezdna úloha najzamestnávanejšieho fackovacieho panáka Štrasburgu.

Preto tvrdím, že toto je jediný rozdiel medzi nimi, lebo fakt, že jeden sa hlási k socialistickej ľavici a druhý ku konzervatívnej pravici nemá na ich politický imidž absolútne žiadny dopad. Dokonca sa mi zdá, že ich vzťah k jedným i k druhým hodnotám (teda k ľavici resp. pravici) je neúprimný a skôr formalita, kamufláž než presvedčenie.  Aj toto ich preto viac zbližuje, než rozdeľuje.

Východnú Európu už dávno nemožno vnímať v spektre klasického členenia pravica vs. ľavica. Je tu jedno oveľa prehľadnejšie a reálnejšie videnie dvoch protistojacich táborov. V jednom sú predstavitelia demokracie a západného svetonázorového humanizmu a v druhom prívrženci nacionálno-populistických demokratúr, kde títo dvaja dosiahli to, po čom vždy túžili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

KOMENTÁRE

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to začala aktívne robiť.

KULTÚRA

Vojna bez krvi. Dunkirk je filmová anomália

Film leta bol prijatý s istým nepochopením.


Už ste čítali?