Mečiarizmus na Slovensku nezdochol

Autor: František Ptáček | 3.2.2012 o 22:20 | (upravené 4.2.2012 o 13:49) Karma článku: 11,40 | Prečítané:  1328x

Základom (politického) úspechu je úprimnosť. Ak už aj tú vieš predstierať, máš vyhraté. (Murphy) Keby sa tam a vtedy, na klzkej novembrovej tribúne, zjavil posol budúcnosti a vyzval by mnohotisícový dav, aby si poriadne užil ten kratučký čas blaženosti, lebo o pár rokov sa opäť naplno roztočí kolotoč podvodov, klamstiev a letargie - asi by bol odborne zlynčovaný. Dnes už ale naivno-romantické ilúzie vyprchali ako gáfor. Preto som si aj myslel, že zásadový postoj našej budúcej vládnej koalície k hlasovaniu o zrušení Mečiarových amnestií by, okrem Pavla Hrušovského, mal šancu prekvapiť snáď už len práve rozmrazených revolucionárov z 23-ročnej hibernácie.

Ťažko si dokážem predstaviť, že hocikto, kto nie je z technickej gumy, by sa teraz mohol, či vôbec odhodlal vstúpiť do špiny, ktorú nazývame "vysokou politikou". V krajine, kde sa netrestajú nájomní vrahovia, kde sa amnestujú nepolapiteľní zločinci, kde operné plesy sú plné privatizérskych darmožráčov, salónnych eštébákov a rehabilitovaných mafiánov, kde "starí ujovia" vo svojich palácoch prijímajú (a hostia) úžerníkov a zamastených cigánskych podvodníkov, kde v parlamente vegetujú negramotní hulváti a alkoholici a kde kožené, harabínske ksichty nutkajú ľudí pomaly tyčkovať pred obrazovkami, by sme sa možno ani nemali pozastavovať nad tým, že sa začíname podobať na legendárnu planétu opíc. Lebo gorily sú v porovnaní s mečiarizmom úplné nuly.

Mečiarizmus nezdochol. Infekcia trvá, vírusy a baktérie mutujú, prachy na lieky sa rozkradli. Keby nebolo Fica, Mečiar by stále mal svojich zabetónovaných 40-50% volebných preferencií a polovojenské jednotky babičiek v štrikovaných baretkách by ďalej strašili na mítingoch ako čierno-bieli zombíci v Noci živých mŕtvol. Veľkým nešťastím starého baču je, že ten mladý, šikovnejší, mu nebadane draftoval kompletné stádo aj s Dunčom. Vrátane celej tej "intelektuálnej" luzy ukrivdených exstraníkov, "od-prírody-špicľov" a mazaných novozbohatlíkov, ktorá sa od počiatku lepila na "hnutie" ako mäsiarky na ...

Kto sa v tejto situácii odvoláva na právo, parlamentnú demokraciu a ústavnosť, ktoré mu bránili prispieť svojím hlasom k zrušeniu "prezidentskou" milosťou zakrývanej série trestných činov, je alibista. Presnejšie povedané chrapúň. Smutným faktom zostáva, že i keď odhliadneme od pokrvných bratov a sestier HZDS, SNS, stále tu je ešte "smotánka" slovenskej politickej scény, SMER, na čele s doktorom práv, ktorý dnešným hlasovaním ukázal svetu na plnú hubu ako sa má správne, po slovensky, obhajovať zločin v 21. storočí a v strede Európy.

Skúste si položiť kacírsku otázku, prečo toľko ľudí u nás tak od srdca nenávidí možno jediného prezidenta v dejinách post-totalitného Československa, za ktorého sme sa nemuseli hanbiť ako pes a drží nadšene palce despotom typu Lukašenka či Putina. A hneď si aj odpovedzte: preto, lebo mečiarizmus u nás prežíva, v amnestovanom, smeráckom kostýme, svoju druhú mladosť. Ak už ide o princíp, tak sa musí pomenovať. Zdá sa, že naša zvrchovaná, slovenská planéta opíc má pred sebou ešte perspektívu ako hrom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?