Veď bolo aj načase. Fidesz za posledný rok stratil vyše polovicu svojej voličskej základne a milovaný vodca predniesol svoj posledný prejav pred milujúcim ľudom niekedy vlani v marci. Dobre no! V tých prvých radoch tam nebol práve jeho ľud, len narýchlo splašené skupinky gymnazistov s rýchlokurzom tlieskania - ale čo sa dá robiť? Život je pes.
Zdá sa, že u našich južných susedov mocensko-politická gravidita kulminuje do záverečnej fázy a svitá nádej, že režim už pomaly zarodí pre svojich prívržencov to, čo síce pred voľbami nesľuboval ale zato dodržal. Novorodenec má už aj meno. Dokonca také, že žiadna reštaurácia by sa zaň nemusela hanbiť: Demokracia na maďarský spôsob (pozn.: oficiálne odznelo z úst usporiadateľa na sobotňajšej demonštrácii). Kura na paprike i segedín sa osvedčili, možno svet zožerie aj túto špecialitu. Po stredajšom zasadaní parlamentu v Štrasburgu to vyzeralo tak, že Európa - až na pár svetlých výnimiek - nebude v menu veľmi prieberčivá a nepohrdne ani touto maškrtou. Grgne si, spláchne tokajským a Paxtonovu Anatómiu fašizmu cudne prikryje modrastou, vyhviezdičkovanou zástavou.
Réžia, dramaturgia i logistika náborovej akcie k "mierovému pochodu" boli - ako už v prípade Fideszu je dobrým zvykom - zverené do rúk skutočných profesionálov. Databázy obyvateľstva s vyznačením politickej a religióznej príslušnosti poslúžili i teraz. Len v okolí Námestia hrdinov, kde sa konal jeden zo zrazov, bolo zoradených vyše 200 turistických autobusov (..a podľa svedkov väčšina z nich sa hneď po príchode vracala, takže v ten sobotný večer sa po Pešti potulovali bezradné regimenty opustených, kokardami vyzdobených legionárov z Hajdúcko-bihárskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej a Čongrádskej župy a vypytovali sa domácich na hlavnú stanicu).
Masívny príval vidiečanov, ovešaných červeno-bielo pruhovanými vlajkami a papundeklovými bannermi, mohol pripadať domácim ako niečo medzi veľkým sedliackym povstaním a sťahovaním národov. Zo železničných nádraží kmitali vyčlenené dopravné prostriedky hlavného mesta už od raňajších hodín ako metronóm. Sú stále len dohady koľko sa ich v sobotu zišlo. Najpravdepodobnejšie sa zdajú byť čísla od 150 do 200 tisíc (BBC uvádza 100 a stranícke verejnoprávne médiá Fideszu rovných milión). Stačí to, že ich bolo požehnane. Veľmi veľa. Nikto však zatiaľ ani netuší, koľko to bude stáť tých ostatných vyše 9 miliónov daňových poplatníkov, ktorí by milovaného vodcu najradšej videli už v rehabilitačnej telocvični grazskej kliniky (pozn.: Graz - Univ. Klinik für Neurologie - obľúbené Orbánovo rekreačné miesto po prehratých parlamentných voľbách) .
Štandardnou gážou na hlavu pre importovaných dôchodcov a nezamestnaných z veľkomaďarských regiónov Felvidék (Slovensko), Székelyföld (Rumunsko) a Vajdaság (Srbsko) boli obed a 5.000Ft. Pre domácich 1.500 až 3.000 Ft, bez obeda. Aj keď odhliadneme od tisícov tých, ktorí si zapochodovali v strachu o svoje zamestnania ako aj od skutočnosti, že na financovaní tejto spontánnej civilnej prehliadky vláda kooperovala s viacerými sponzormi krajnej pravice, nebola to lacná zábava. Občanom krajiny, ktorej vláda zhabala médiá, rozkradla dôchodkové sporenie, vykastrovala ústavný súd, deformovala školstvo, totálne ochromila kontrolné mechanizmy voči centralizovanej moci a práve teraz kľačí pred vrátnicou MMF s deravým uhorským kalpakom v rukách, už fakt nič iné nechýbalo len mierový pochod za pár stoviek miliónov.
Pri pohľade na transparenty s nápismi "Nebudeme kolóniou", "EU=CCCP", "MMF – nechaj si špinavé peniaze" či "Očistime si svoj národ" sa priam núka jednoduché a konečné riešenie: nech si teda idú. Nikto im nebráni, do EÚ ich nikto nevolal. Tam sa vstupuje predsa dobrovoľne. Nech sú samostatní, nech sú nezávislí, bohaverní a nech sa opíjajú predstavou, že aj geneticky dezinfikovaní. Keby nebolo tých zvyšných nevinných 85%, ktorí sú už dnes presvedčení, že krajina, ktorá ešte donedávna bola renomovanou Maďarskou republikou, mašíruje do sociálnej, politickej a ekonomickej izolácie, bolo by to pre každého najlepšie riešenie. Ale situácia nie je až taká jednoduchá. Najväčším omylom by bolo rovnítko medzi orbánizmom a obyvateľstvom, ktoré teraz začína splácať krutú daň za detinskú ľahkovernosť a volebnú pasivitu.
Podľa mnohých pozorovateľov jediným možným reálnym východiskom ako sa zbaviť Orbána a patriť k Európe je nádej, že EÚ si predsa len zalistuje v Paxtonovej knihe a MMF uverí konečne slovám milovaného vodcu, ktorý údajne nikdy neklame, že totiž "my nepotrebujeme žiadnu pôžičku, len záchytnú sieť". Nuž tá záchytná sieť by, hádam, ani nebola od veci. O záchytnej stanici už ani nehovoriac.
