"Vážení spoluzbojovníci, priatelia, páni kapitáni Hamšík, Dabač, Kúk, milý Robo, milý Béla! Dovoľte mi, aby som sa krátkosti v tejto chvíle z pár slovami dotkol o svojom povýšeniu, ktorá je adekvátna môjmu veku a vzdelaniu kapitána zálohe a úprimne povedal, že si to ľudsky, ale aj inak, nesmierne ctím a vážim, čoho som tom dokázal. Veď čo sa vlastne stalo? Ten, kto celým svojím postojom, aj myšlienkami sa usiloval o predsavzatie, že skutočne to myslí s týmtom naším Slovenskom, kto neváhal a pustil sa, keď to pomaly prekračovalo takú hranicu, že sa až hanbím, sa konečne dožil oceneniu naddesiatníka z kapitána.
V tomtom ťažkom období, keď sa tu spoločne oslavujeme haváriu A-24-ky obce Hejce a pripomíname si mnohé iné veci, ja nechcem robiť niekoho z hrdinu ale čo bolo, to bolo. Vyzývam tomu, že prestaňme s tým a nemajme sa žiadnu toleranciu k žiadnemu správaniu, ktoré máte ako právo a ako občania tohto štátu vyčítať.
Znášam naozaj útoky do seba a robím to s plnou vážnosťou. Útoky zúfalcov z opozícii, ktorí majú diagnózu, že sa bežne mi vyhrážajú aj mojich blízkych - poviem to tak ľudsky - prekračujú hranice výnosnosti. Aj nedávno tu organizovali tlačovú osobu v nejakom zariadeniu, ktoré im dalo pečiatku na modrú knižku a alikvótne sa k tomutom teraz radšej nebudem vyjadrovať.
Nerád hovorím, verte mi, ale kto po osemnástich rokov, mi dal po prvej frčke tietok výložky, ktoré sa stali obľúbeným mediálnym záujmom a vryli sa do srdciach, a ktoré nedal mi nejaký osobný lekár v Pezinku ale iný, ktorého si nesmierne vážim a s úctou, pokorou nič si s tým netajím, to vám garantujem. Ja som si, s prepáčením, každého deklaroval, že som vysokoškolsky vzdelaný zálohe a úplne normálny človek, ak z radov inteligencii má hodnosť kapitána, o tom sa nikto nemá čomu idealizovať a mystifikovať.
Dovoľte mi ešte v krátkosti sa zmeniť o polobláznov a cirkusantom. Sľubujem im, že mňa už nevyprovokujú a preto čaká z nich trestné oznámenie a s týmtom mojím trestným oznámením sa ja pohrám a z politiky sa vytlačím k špinavostiach sa brániť, spolu s maticou, ktorá mi kryje v tomtom hysterickom okamžiku.
Bulvárne teátro zúfalcov, urážky a pod úrovňou, takétom veci vám berú energiu aj chuť, ale naopak včera som sám za každú cenu stopol nárast koncesionárských energii. Mnohým sa tom pripadá ako spojenie možného z nemožného a pomaly ma zodpovedného za každého, ale aspoň vidíte, že neviem ani po maďarsky.
Neprajníkom a novinárov odkazujem, že áno, nech sa páči, keby vojensky nás napadne nepriateľ a naše Slovensko, že vy budete sa v konflikte vyhýbať povinnostiach a vymýšľať si diagnózy, bez úcty k trestnému konaniu, tak orgány v činnom trestaní vás posúdia. Lebo niekto si tu vymýšľa klamstvá, ale keď som ja slúžil tieto rotmajsterské veci a perverznosti som si nevšímal, ale to si nemôže v médii, s prepáčením, nikto dovoliť! Lebo keď mi kdekto napíše, že som "d" a končí sa tom na "ebil", tak prosím, to je v poriadku. Ale keď mi napíše denníkEn, že som "k" a "o", tak je už trochu silná káva. Stojím si za tom, ako som už jasne a zrozumiteľne tu x-krát povedal.
Ja som pripravený do akéhokoľvek a hocikomu, kde budem musieť plniť povinnosti a celkové svoje žitie, len som zvedavý, že iným nebudem, čo neznamená, že nechcem sa takým biť. Pri vedomím a svedomím prehlasujem, ako môj milovaný Cicero, ktorý ani nebol kapitán a napríklad koktal, ale nemal s toho ani euro a každý hlavne nezneužíval jeho myšlienky!
A v záverom nech je dovolené, aby som načrel z duševného velikána, P.O. Box, P.O. Hviezdoslava, ktorý mi povedal: "Lebo nie ten, kto v rozkroku planúc žil, ale ten, kto trovil a vytvoril, môže hovoriť, že žil!".
...................................................................
Pozn.: V texte spomenuté akékoľvek logické súvislosti, ako aj úseky bez gramatických a štylistických chýb, sú výplodom fantázie. Ich možná zhoda so skutočnosťou je dielom náhody.
