Kým na jednej strane hlava najstabilnejšej štátostrany (taliansky: capo di tutti capi) po dlhé roky ignoruje také dôkazmi podložené opozičné argumentácie a obvinenia, ktoré by v hocijakej inej krajine, snáď s výnimkou Ruska, Maďarska a Severnej Kórey, položili režim na lopatky od pondelka do piatku, zatiaľ na strane druhej, príde akýsi obyčajný človek s "absurdnými, lživými a ničím nepodloženými výmyslami" o účtoch na Belize a rozcvičí Preccedu do takej špičkovej formy, akú nemal ani v časoch strahovskej Spartakiády.
Jedným z tromfov, na ktoré sa Precceda v predvolebnom masakri spolieha (okrem vygumovaného voličstva a okrídlených brbtov Radoslava Procházku počas plesovej sezóny), je tzv. silný verejný záujem. Tajná a neľútostná zbraň, predpokladám, niečo ako triedny boj. Lenže v tomto prípade už nejde o platonické, ideologické fackanie protivníkov, aké bolo možné vyčítať z učebníc vedeckého komunizmu počas studenej vojny. Neposlušní revizionisti sa na Slovensku 21. storočia porážajú sústredenými silami a starostlivo nevyberanými prostriedkami.
Ak napr. obyčajný človek zaútočí "krivým" obvinením z tunelovania štátu, Precceda vracia úder tvrdením, že obyčajný človek je daňový podvodník. Ak obyčajný človek provokuje súdruhov vo výstredných karibských bermudách a popísanom tričku, Precceda vyrukuje s fasciklom plným dôkazov, zmlúv, hlásení, pozorovaní, tajných správ, bielych koní, vrán, myší a inej hávede, ktorý, celkom náhodou našiel, v deň tlačovej besedy, na svojom písacom stole.
Postaviť sa proti takému silnému verejnému záujmu nie je veru prechádzka ružovou záhradou. Už ani preto nie, lebo ten náš, slovenský verejný záujem, je spravidla totožný so straníckymi záujmami Smeru, čiže s osobnými záujmami Preccedu. Obávam sa, že útlučký Dávid to bude mať proti urastenému, všetkými masťami natretému, Goliášovi ťažké a tento súboj skôr či neskôr vzdá. Pre hranatého to však môže byť Pyrrhovo víťazstvo.
V celej kauze, verejný záujem vs. obyčajný človek, mi príde kontraproduktivita Preccedovho snaženia až groteskná. Namiesto toho, aby sa verejne očistil od Matovičových obvinení a tak ho elegantne odrovnal, pustil sa do špinavej diskreditácie nepodstatného, preňho až podradného, protivníka. Veľmi hlúpy a neuvážený predvolebný ťah. Týmto pokles preferencií svojej štátostrany nieže nepozastaví, ale možno aj urýchli. A nielen to. Je veľmi pravdepodobné, že - na nemalé prekvapenie jeho samotného i jeho prezieravých poradcov - dôjde, naopak, k percentuálnemu nárastu preferencií OĽaNO. Vôbec by som sa nedivil.
Za celú doterajšiu kariéru a zotrvanie pri moci, vďačí tento chlap spoločnosti, ktorá nerešpektuje, nechápe a ani sa neriadi princípmi demokratickej, civilizovanej Európy. V takejto krajine obviňovať niekoho z daňového podvodu, či akejkoľvek inej kriminálnej činnosti a očakávať, že to vyvolá vo voličoch pohoršenie namiesto neskrývaných sympatií, je - hľadám správny výraz - aj na veľmi obyčajného človeka dosť pripečené. Môžeme len hádať, prečo to nevie práve doc. JUDr. Robert Fico, CSc. Čo si asi myslí, prečo má jeho strana v medziročnom priemere 40%-né preferencie?!
