Ježiš v suteréne (Ficov kresťanský štát)

Autor: František Ptáček | 1.12.2015 o 10:04 | (upravené 1.12.2015 o 10:16) Karma článku: 15,18 | Prečítané:  6496x

Bolo by načase si uvedomiť, že najväčšou hrozbou pre Slovensko nie sú migranti ale posttotalitní paraziti, ktorí vytuningovali ponovembrovú demokraciu na zapáchajúcu latrínu...

...............................................................................................

Kmotríkovská TA3 je kanál, ktorý v poslednom čase ochotne zamieňa diskusné relácie politikov za one-man-show pána premiéra, prípadne jeho ministrov. Oponujúcu stranu v štúdiových monológoch potom spravidla zastupuje moderátor, ktorý, z pozície ostrieľaného riťoleza, dodáva aj najnepríjemnejším odpovediam hrejivé, starostlivo koncipované otázky. Od straníckej propagandy tohto rangu je ideologicky rafinovanejší už iba scenár, keď k preccedovi národa posadia ako oponenta niekoho z frigidných zombíkov KDH - ako napr. Pavla Hrušovského v poslednej relácii "V politike". Veď s kým by si mohol náš neustály premiér lepšie rozumieť, s kým by mohol účinnejšie ratovať Slovensko pred moslimskou pliagou než s niekým z jeho budúcich koaličných partnerov - slušným, bohabojným človekom z radov kresťanských demokratov?!

Smerácky trik s vierou, zdá sa, zaberá na kádéhákov s rovnakou účinnosťou ako syr na myši. To, že Fico patril medzi bývalým režimom najprenasledovanejších a teda najfrustrovanejších kresťanov, vieme od čias, keď sa spontánne vyspovedal Marekovi Maďaričovi. Preto nikoho neprekvapilo, že styčným bodom argumentácie obidvoch "diskutérov", voči neschopnej Európskej únii vo veci riešenia migrácie, bola ochrana kresťanskej civilizácie pred hrozbou terorom presiaknutého multikulturalizmu a jeho katastrofálnych dopadov na holubičí národ slovenský - resp. volebné preferencie Smeru a KDH. (Dodávam: v prípade Slovenska viac-menej neexistujúcou hrozbou, lebo, tak sa zdá, že z utečencov by u nás nezostal ani ten, koho by k tomu nútili so zbraňou v ruke...) Ale budiž. Pripusťme na chvíľu, že Slovensko je v ohrození a títo dvaja nás ochránia pred blížiacou sa katastrofou. Dovolím si ale položiť rečnícku otázku: koho a čo by chceli naši ľudoví hrdinovia zachraňovať. Z rozhovoru totiž vyplynulo, že nie tu žijúcich občanov, nie obyvateľov našich miest a dedín, nie nás všetkých, dokonca ani nie budúce generácie  -  ale, s prepáčením, kresťanstvo a kresťanov. V ich pohľade ide o existenčný boj medzi migrantmi (rozumej teroristami) a Európou, čiže barbarským islamom a kresťanskou civilizáciou. Cieľ je jasný a nikým nespochybniteľný. Hovoria to Orbánoví Maďari, Kaczyňského Poliaci, Ficovi Slováci. Kresťania sa musia zachrániť aj keby klince a sekery z neba padali. Tí ostatní, napr. nekresťania, neveriaci vyšegrádski pohania, môžu - z božej vôle - zdochnúť, v lepšom prípade tíško asimilovať v tieni mešít.

Zamieňanie európskej kultúry s kresťanskou tradíciou je perverzná demagógia, ktorá má v stádach veriacich vyvolávať predstavu, že oni sú viac než niekto iný, kto sem rasovo (jazykovo, religiózne) nepatrí. Takisto miešanie ideí európanstva s kresťanstvom je chorá lož. Lebo to, čo by sa v Európe skutočne malo chrániť, sú práve princípy a hodnoty západnej demokracie, osobnej, občianskej slobody svedomia a viery (akejkoľvek viery, vrátane ateizmu!), čiže niečoho, čo je v príkrom rozpore so zásadami kresťanstva - ktoré je, neslobodné, nedemokratické, manipulatívne, farizejské, diskriminačné, plné zákazov, príkazov, trestov, dogiem, viny a odpustkov...  Vžívať sa do úlohy novodobých križiakov, ktorí spasia kresťanstvo pred islamom, nie je v dnešných dňoch len veľmi výnosné populistické gesto ale zároveň aj otvorené popieranie podstaty modernej európskej demokracie. Bolo by načase si uvedomiť, že najväčšou hrozbou pre Slovensko nie sú migranti ale posttotalitní paraziti, ktorí vytuningovali ponovembrovú demokraciu na páchnucu latrínu, ktorá raz zaváňa hnilobným boľševizmom, inokedy šovinizmom, raz nestarnúcim antisemitizmom a najnovšie aj rasistickým katolicizmom (aby som zo zoznamu náhodou nevynechal mafiánske praktiky v najrôznejších farbách a veľkostiach).

Pohľad na posledných 25 rokov našich dejín je dôkazom, že Slovensko má svoje miesto v Európe len a iba z geografického hľadiska. Všetko ostatné, čo siaha nad rámec zemepisných faktov, je sebaklam, plný komplexov menejcennosti a pokrytectva. Ekonomicky, politicky, morálne, kultúrne - čiže civilizačne, žiaľ, nemáme zatiaľ čo v Európe hľadať. A nielen my. Možno už ani bratské Česko a Poľsko  -  o Maďarsku, Ukrajine a Balkáne ako celku už ani nehovoriac. Reálny Schengen by mal končiť východnou hranicou Nemecka, Rakúska a Talianska. Uľavilo by sa tým západu i nám, tu na východe. A čo by bolo napr. s migrantmi? Nuž, na našom kresťanskom Slovensku, sú krčmy plné odborníkov na túto otázku a každý už ovláda krizológiu lepšie než Merkelová, Juncker, Hollande či Cameron. Tak sa nemáme čoho báť. Minimálne dovtedy nie, kým aj z nás sa raz nestanú migrujúci, bezbožní teroristi.

(Počas písania týchto riadkov sa koná tlačová beseda ministra vnútra po boku s dvojicou katolíckych kňazov. Radostnou zvesťou, ktorú širokej verejnosti na známosť dávajú je, že Slovensko prichýli 25 utečeneckých rodín z Iraku. Žeby predsa len? Ani zďaleka. Ide o ideologicky dôkladne lustrovanú skupinu "slušných"  Arabov, o ktorých je  už  teraz známe, že sú to čistí, zdraví, poriadni, mierumilovní a tolerantní príbuzní Ježiša Krista... čiže asýrski kresťania, ktorých najväčším problémom bolo, či budú môcť u nás nosiť beztrestne krížiky na krku a sláviť Vianoce. Darmo, kresťanská láska je predsa len bezbrehá.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?