Ficó szeret Orbán, Orbán ľúbiť Fico

Autor: František Ptáček | 18.7.2013 o 9:29 | (upravené 19.7.2013 o 8:43) Karma článku: 13,41 | Prečítané:  710x

Oficiálne slovensko-maďarské vzťahy už dávno neboli tak bezoblačné ako práve teraz - napriek všetkému. Napriek jazykovému zákonu, napriek dvojitému občianstvu, napriek posledným neľahkým storočiam i napriek šovinizmu, ktorý tak výrazne otrávil spolunažívanie s južnými susedmi. Nie že by mi to vadilo, práve naopak. Som tomu nesmierne rád. Len kto by to bol čakal práve teraz, keď Slovensko postihla samovláda Smeru a susedov ochromila totalizujúca autokracia Fideszu?!  Zdá sa, že za touto idylkou je niečo, s čím málokto počítal. Títo dvaja sa proste našli. Keď sa pozrú na seba musia mať dojem, že stoja v kúpeľni pred zrkadlom v ruke s holiacim strojčekom. Ak sa teraz tak okato majú radi, je to také, ako keby milovali seba samého. A to im obom ide od ruky.

V čom sú si Fico s Orbánom podobní:
• obaja patria k profesionálnej, bezohľadnej a narcistickej odrode populistov
• obaja by sa spolčili aj s vlastnou smrťou len aby zostali ďalšie štyri roky pri moci
• obaja sú nielen premiérmi a predsedami štátostrán ale oni SÚ zosobnené štátostrany samé - one man show v štýle najtvrdšieho retra; bez nich by nebol žiadny Smer a žiadny Fidesz
• ani jeden z nich nepripúšťa inú politickú rolu než vodcovskú - čokoľvek iné ich privádza k ťažkej duševnej traume
• obaja si potrpia na vlastnom odchove prezidentov, generálnych prokurátorov, ústavných sudcov
• obaja sú do špiku kosti boľševici  - takí, o akých sa mladému Leninovi ani nesnívalo (a keby aj, po takej halucinácii by sa asi vodky viac nedotkol)
• obaja sú čistokrvní nacionalisti - prípadne aj socialisti, komunisti, hinduisti, baptisti, jehovisti, podľa toho, z čoho majú v danom okamihu väčšiu šancu zabojovať  o hmotné statky a politickú moc
• obaja sú povahou sedliaci, ktorí sa zo všetkých síl snažia vyzerať ako tí, ktorí nimi nie sú
• obaja sú viac orálne, než morálne založení - ich slová žijú samostatným životom, so skutočnosťou udržiavajú bližší kontakt len v ojedinelých prípadoch
• obaja sa viac vyznajú v kvantovom analógu Kirchhoffových zákonov než v nepísaných pravidlách západnej demokracie (obzvlášť bezradní sú v otázke čo s menšinovou opozíciou)
• ani jeden z nich nijako neskrýva sympatie ku kreatívnym, orientálnym typom demokracií ako ukrajinská, bieloruská, ruská, turecká, egyptská, čínska či arabská
• obaja horlivo podporujú rozširovanie EÚ o konfliktné balkánske štáty - v nádeji, že čím je európsky bordel väčší, tým menej pozornosti budú pútať ich vlastné neeurópske aktivity, nehovoriac o nových spojencoch v konfrontácii so západnou politickou kultúrou
• obaja udržiavajú medzi štedro odmeňovanou a z viacerých strán vydierateľnou armádou partajných vojakov kasárenský režim, ktorý radi prezentujú ako politické a sociálne istoty obyvateľstva
• obaja boli pôvodne právnici - dnes sa venujú hlavne etnografii a folklóru (výskumu ľudového vkusu a zvyklostí, rozprávkam, zbojníckym povestiam, riekankám, obradom, rituálom a mágii)
• obaja by radšej zniesli denne zopár pštrosích vajec než raz za rok kritiku či názory iné než ich vlastné
• obaja sa radi dekorujú historickým perím, privlastňujú si zásluhy fiktívnych predkov, z minulosti karpatského regiónu robia ochotnícky kabaret (ešte šťastie, že v porovnaní s Maďarmi sú naše dejiny vskutku zanedbateľné, takže záložníci chýbajúcich panovníkov v drese Gorazda, Svätopluka, Pribinu, Cyrila, Metóda, Mórica Beňovského a Jánošíka dávajú Ficovi neporovnateľne menej možností na zhovädenie sa než Orbánovi)
• obaja sú posadnutí  mániou stavať štadióny a športové haly... a obaja sú presvedčení, že verejnosť je tak sprostá, že povinné splácanie dlhov za spolufinancovanie volebných nákladov, servírovanie miliónových kšeftov mecenášom vlastných štátostrán a zvyšovanie svojich volebných preferencií z peňazí daňových poplatníkov, im zožerie aj s navijakom ako benefičnú misiu na podporu vrcholového športu.

Je ale medzi nimi aj jeden rozdiel  -  a to v ich vzťahu k EU. Predstavuje ho na jednej strane Ficov alibizmus a typicky slovenské lokajstvo poklonkovať sa vyššej autorite, na strane druhej Orbánov heroický národnooslobodzovací boj a z neho vyplývajúca hviezdna úloha najzamestnávanejšieho fackovacieho panáka Štrasburgu.

Preto tvrdím, že toto je jediný rozdiel medzi nimi, lebo fakt, že jeden sa hlási k socialistickej ľavici a druhý ku konzervatívnej pravici nemá na ich politický imidž absolútne žiadny dopad. Dokonca sa mi zdá, že ich vzťah k jedným i k druhým hodnotám (teda k ľavici resp. pravici) je neúprimný a skôr formalita, kamufláž než presvedčenie.  Aj toto ich preto viac zbližuje, než rozdeľuje.

Východnú Európu už dávno nemožno vnímať v spektre klasického členenia pravica vs. ľavica. Je tu jedno oveľa prehľadnejšie a reálnejšie videnie dvoch protistojacich táborov. V jednom sú predstavitelia demokracie a západného svetonázorového humanizmu a v druhom prívrženci nacionálno-populistických demokratúr, kde títo dvaja dosiahli to, po čom vždy túžili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?