Kto sa bojí Čentéša? ...a iné rečnícke otázky

Autor: František Ptáček | 24.5.2013 o 13:41 | (upravené 25.5.2013 o 9:34) Karma článku: 19,07 | Prečítané:  1142x

Pamätáte sa na senzáciou zaváňajúce špekulácie médií, tesne po posledných voľbách, o tom, ako sa nám ten náš staronový premiér zmenil? Že veď už to ani sa nepodobá na starého Fica, je taký suprový, ľudský a bezprostredný! A ako pije tú Coca-Colu, sympoš no né? A vôbec, celý Smer sa pozvoľna začal pred našimi očami transformovať na normálnu, demokratickú stranu. Veď ani nenechali novinárov čakať o hlade a smäde na ulici ako predtým a vpustili ich do sídla svojho štábu. Nuž fakt, zmenili sa.

To, čo naši normalizační chudáci začiatkom 70-tych rokov nazývali poučením z krízového vývoja socialistickej spoločnosti, to je v porovnaní s kasárenskou mocensko-politickou stratégiou Smer-u škôlkarská vymaľovávanka s krtkom a ježkom.

Svoj prvý, nie práve najpodarenejší, sme.blog som písal o ťahaniciach okolo voľby generálneho prokurátora. Bolo to pred vyše dvoma rokmi. Dosť dlhý čas na to, aby aj posledný ignorant stratil najmenšiu pochybnosť o tom, že za panickým antičentéšovským povstaním Smer-u (ako aj ich verného straníckeho uja prezydenta), nie je len bežná politická rivalita s tzv. pravicou či profesionálna zásadovosť, ale boj o holý život. Trochu lightovejšie povedané: o holú politickú existenciu. Nechám na posúdenie každého z vás nech si zodpovie nasledovnú otázku. Kto dokáže tak dlho, tak vehementne, tak bezočivo až fanaticky ignorovať zákon, ústavu a politické pravidlá: ten, komu záleží na princípoch demokracie, je čistý a nehrozí jemu samému či jeho komplicom strata moci a kariéry či nedajbože trestné stíhanie, alebo snáď ten, kto veľmi dobre vie, že ak súdy a prokuratúru nebude mať pevne v rukách ich dosadený partajný paholok, je všetkej paráde raz a navždy kaňéc? Verím, že takých, ktorí museli nad touto čisto rečníckou otázkou tuhšie uvažovať, nebolo viac než 20% oprávnených voličov.

Kultúru národa neodzrkadľuje len počet návštevníkov divadelných predstavení, laureátov Nobelovej ceny a čistota záchodov na osobných vlakoch ale aj to, čo sa v danej krajine považuje za správu. U nás napr. správou nie je ak sa dozvieme, že obchádzajú zákony, podvádzajú, klamú, kradnú a vydierajú radoví zločinci. To je skôr samozrejmosť. Správou už ale je, že obchádzajú zákony, podvádzajú, klamú, kradnú a vydierajú politici, polícia, sudcovia, prokuratúra, vojaci, cirkev či štátni úradníci. Podotýkam: zatiaľ.  Zatiaľ to ešte je pre nás správou. Ale ktovie, ak sa veci budú uberať týmto Smerom, o pár rokov už aj toto bude nudná, nepodstatná samozrejmosť ako úplatky či daňové úniky.

Čo sa ešte musí stať aby tí, ktorí sa na to cítia, ovládajú základy slovenčiny, disponujú maturitou, či dokonca, prepytujem, nefalšovaným vysokoškolským diplomom, čo i len minimálnou morálnou výdržou, potrebným materiálnym zázemím, neboli nikdy v ŠTB, KSS, Lexovej SIS ani HZDS, sa zapojili do politiky a vzali na seba konečne zodpovednosť za tento nakazený štát? A čo sa ešte potom musí stať aby v prípade, že sa takíto rozprávkoví hrdinovia nájdu, ich aj prostý (väčšinový) ľud volil za svojich legálnych zástupcov? Klónovanie ani občianska vojna nie je správna odpoveď. Ani na rečnícke otázky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?