Prezident môj strediskový alebo s Ičom nie sú žarty

Autor: František Ptáček | 24.2.2013 o 15:01 | (upravené 28.2.2013 o 0:21) Karma článku: 29,99 | Prečítané:  4246x

Ktovie ako by to dopadlo, keby sme národne mysliaceho a sociálne cítiaceho docenta CSc, Ivana G., prekvapili otázkou ako sa volá. Prípadne, či vie v ktorej krajine momentálne žije, kedy sa narodil, akého je pohlavia alebo čo práve porába. Najlepšie by bolo položiť tieto otázky hneď v prítomnosti jeho skvelých poradcov či Trubača samotného. Možno by v tom momente vyprodukovali niekoľko bezkonkurenčne sprostých a vzájomne si protirečiacich odpovedí, ktoré by následne autodementovali ďalšími nezmyslami po niekoľko dní.

Ani sa nedivím, že kancelárii tohto životunebezpečného nimróda, ktorý sa zjavuje pomaly pri každom božom dopustení ako nežiaduci vedľajší produkt, už dochádzajú nápady. Nezabúdajme ale ani na to, že už aj obklopiť sa takýmto intelektuálne a komunikatívne hendikepovaným štábom je svojim spôsobom nadľudský výkon. Prečo púšťajú vôbec niekoho podobného čo i len do blízkosti miest, kde sa strieľa?!

Ja viem, postboľševická smotánka proste musí poľovať - i čo keby sekery z neba padali. Majú to v krvi. A okrem toho si to vyžaduje aj ich nesmierne vysoké spoločenské postavenie. Tu tam aj posedieť na koni sa patrí - no a jachtovať, hrať golf zdraviu prospieva. Prečo sa mi ale pri pohľade na predstaviteľov našej neoburžoázie vždy vynára obraz milučkého Otíka z "Vesničky mé střediskové", to nechápem. Jemu predsa tie švihácke protihlukové hi-fi slúchadlá a aktovka sekli oveľa prirodzenejšie, než buranom šľachtické maniere. A je úplne jedno, či teraz ide o Gašparoviča, Malchárka, či majstra Kňažka. Na Otíka, bisťuže, nemajú.

Snahu im však nemožno upierať. Napr. v hanobení mena Slovenska vo svete, ako aj v devalvovaní posledných zvyškov svojej ťažko skúšanej autority, je Ivan G. vskutku neúnavný a v poslednom čase aj mimoriadne kreatívny. Prednedávnom si originálne zavtipkoval u bratov Srbov s Bošniakmi (akoby tí chudáci už nemali toho dosť i bez neho) a minulý týždeň poctil svojou štátnickou návštevou jedného z najprominentnejších maďarských iredentistov a rasistov. Člena antisemitského "goj" klubu motorkárov. Ďalší ujovsky nezvládnutý protokolárny skvost. Alebo sa nájde vysvetlenie aj na toto? Žeby sa pôvodne chystal na malé, neviazané soirée do miestneho gay klubu, len mu to nevyšlo a ocitol sa zrazu u gojských neonacistov, potetovaných mapou veľkého Uhorska...?! Aké roztomilé od človeka, ktorý myslí národne a cíti sociálne. Ťažko si predstaviť, kde by bol ešte zavítal, keby až tak urputne nemyslí a necíti... 

Obraciam sa preto s najväčšou vážnosťou na všetkých prezidentových mužov: pevne dúfam, že ho za ten neblahý zvyšok prezidentovania už nepustíte na žiadnu poľovačku, rybačku, futbalové a hokejové zápasy, ktoré vysiela televízia a hlavne nie do miest, ktoré susedia s Afganistanom, Severnou Kóreou či Palestínou.

P.S.: Ešte že sme takí mrňaví a politicky bezvýznamní. Predstavte si, že by tento uj mal v šuplíku svojho biedermeierovského stolíka krabičku s veľkým červeným gombíkom... Stavím sa o čokoľvek, že by sa s ním z nudy pohrával.... A bolo by po vtákoch.


Hlbšie sa už klesnúť nedá. Ani keby sme to robili zo všetkých síl.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?