Sme s Ficom: bez rúk a s hlavou v oblakoch...

Autor: František Ptáček | 29.5.2012 o 19:13 | (upravené 1.6.2012 o 12:13) Karma článku: 18,85 | Prečítané:  1219x

Bola to predčasne-volebná noc, keď mnohí optimisti prepadli dojmu, že Mesiášovi sa poondiali destinácie a omylom dorazil na Slovensko. S kufrom plným politickej kultúry, morálky a profesionality. Dokonca i tí, ktorí dosť skepticky vnímali príbeh Jekylla a Hydea, šli rezko do kolien z toho aký je Fico zrazu iný, ako sa Smer fest zmenil vo svoj pravý opak.. a waw a oh a yeah! Ak správy nie sú, musia sa vyrábať.

Mienkotvorné šplechy našich médií nepoznali hraníc. Na druhý deň sa dokonca aj blízky svet začal opatrne pohrávať  s obludnou predstavou Ficovej reinkarnácie ako s horúcim slovenským zázrakom... ktorý sa vlastne nikdy nestal a nikdy sa nestane. Lebo čo je v génoch to sa ráta. Ostatné môžeme v politike pokojne odignorovať.

Zmyslový klam vznikol asi z toho, že z pliec najpopulárnejšej monolitnej strany náhle spadlo páchnuce bremeno exkoaličných slotovcov, ktoré ale v tom samom momente vystriedalo rovnako ťažké a o nič menej aromatické volebné víťazstvo jednej strany. Skrotenie najpopulárnejšieho predsedu preto nikdy nebolo dobrovoľné a ani úprimné. Koaličný potenciál jeho strany a desivá vízia plnej zodpovednosti za osud krajiny len chvíľkovo zmiernili jeho bojovnosť voči politickým partnerom a príznačnú vulgárnosť voči médiám.

Nezabúdajme na to, že z čoho to len boli tlač i televízne štáby šokované! Z toho, ako férovo, ústretovo a ľudsky sa k nim v deň volieb zachovali smeráci vo svojom sídle. Uznávam, mohlo to pôsobiť priam drasticky - najmä v porovnaní s dovtedajšou skúsenosťou. Ale nikomu vtedy ani nenapadlo vysloviť názor, že to, čo práve zažívajú v brlohu triumfujúcich populistov, patrí v civilizovanom svete k tým najelementárnejšim spôsobom zaobchádzania s predstaviteľmi médií. Tam kde to tak nie je, nie je Európa, nie je demokracia ani občianska morálka. Žiaľ, na Slovensku je stále dosť vecí, ktoré sú vo svete úplne samozrejmé až nepodstatné ale my sme ich stále náchylní vnímať ako civilizačné non plus ultra, neprekonateľný luxus toho, čo sa patrí a sluší.

Fico sa nám, chvalabohu, jednoznačne dostáva späť do starých koľají - takže na veľkú ilúziu prevtelenia psa v slaninu si ešte rojkovia budú musieť počkať. A nielen to! Nezmenil sa ani smer: šípka ukazuje rovnako ako pred pár rokmi do blízkeho, tmavého a teplého cieľa (jediným plusom je, že nie do ďalekého tunela zaliateho chladným, bielym svetlom!!). Ak vás táto vízia obzvlášť nenadchla tak sa utešujte myšlienkou, že už aj poslední čukotskí eskimáci budú mať pomaly väčšie právo kritizovať fickov než hocikto z tejto neschopnej a prisprostlej opozície, ktorá si ani nezaslúži aby sa v tejto podobe, v akej sa nachádza, ešte niekedy dostala čo i len do blízkosti moci. Koalícia, ktorá má vo svojich radoch fešákov typu Sulíka, Dzurindu, Matoviča či Galka nepotrebuje nepriateľov ani opozíciu. Zničí sa svojpomocne. Dokonale. Sama.

A Fico? Fica pravica preceňuje a démonizuje z alibizmu, pohodlnosti a neliečiteľnej politickej impotencie. Nie Fico je príčinou nekončiacej slovenskej kalvárie. Sú to darmožráči, ktorí už niekoľko rokov nedokážu vytvoriť reálnu alternatívu k jednému otrepanému a priehľadnému populizmu učebnicového typu - pričom sami seba stavajú do úlohy obetí, ktorým ľud nedoprial spasiť oblbené Slovensko.

Je demotivujúce žiť v krajine, kde bačujú hobbiti z Penty, kde Baki Sadiki nie je exotický chod u McDonalda ale najbližší dôverník Harabínpašiho, kde súdia justičné kádre, ktoré majú "názory schodné s jeho v mnohých smeroch" na čele s "do vrcholovej formy rozmasírovanou" Petríkovou, kde neodmysliteľnou vrstvou smotánky sú tabuizovaní či amnestovaní zombíci bývalej ŠTB, KSS, HZDS a pridruženej mafie.

Nemalo by nás pritom vôbec utešovať, že tu máme pod nosom jedno zdegenerované Orbánovo Maďarsko, tragikomických starších bratov z Česka, polodivoký Balkán a ďalšie slovanské krasotinky od nás na východ. Fakt je ten, že sme tak trošku mrzáci. Bez pravice - lebo je nulová. Bez ľavice - lebo ju nerobia tí, ktorí by ju mali. Bez šance - lebo tak ľahko sa tu nič nezmení. Tak si tu existujeme, s dvomi nohami v rodnej zemi, hlavou v oblakoch ...a kusiskom poriadneho Fica. My, smetu, doma!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?