Mečiarizmus na Slovensku nezdochol

Autor: František Ptáček | 3.2.2012 o 22:20 | (upravené 4.2.2012 o 13:49) Karma článku: 11,40 | Prečítané:  1310x

Základom (politického) úspechu je úprimnosť. Ak už aj tú vieš predstierať, máš vyhraté. (Murphy) Keby sa tam a vtedy, na klzkej novembrovej tribúne, zjavil posol budúcnosti a vyzval by mnohotisícový dav, aby si poriadne užil ten kratučký čas blaženosti, lebo o pár rokov sa opäť naplno roztočí kolotoč podvodov, klamstiev a letargie - asi by bol odborne zlynčovaný. Dnes už ale naivno-romantické ilúzie vyprchali ako gáfor. Preto som si aj myslel, že zásadový postoj našej budúcej vládnej koalície k hlasovaniu o zrušení Mečiarových amnestií by, okrem Pavla Hrušovského, mal šancu prekvapiť snáď už len práve rozmrazených revolucionárov z 23-ročnej hibernácie.

Ťažko si dokážem predstaviť, že hocikto, kto nie je z technickej gumy, by sa teraz mohol, či vôbec odhodlal vstúpiť do špiny, ktorú nazývame "vysokou politikou". V krajine, kde sa netrestajú nájomní vrahovia, kde sa amnestujú nepolapiteľní zločinci, kde operné plesy sú plné privatizérskych darmožráčov, salónnych eštébákov a rehabilitovaných mafiánov, kde "starí ujovia" vo svojich palácoch prijímajú (a hostia) úžerníkov a zamastených cigánskych podvodníkov, kde v parlamente vegetujú negramotní hulváti a alkoholici a kde kožené, harabínske ksichty nutkajú ľudí pomaly tyčkovať pred obrazovkami, by sme sa možno ani nemali pozastavovať nad tým, že sa začíname podobať na legendárnu planétu opíc. Lebo gorily sú v porovnaní s mečiarizmom úplné nuly.

Mečiarizmus nezdochol. Infekcia trvá, vírusy a baktérie mutujú, prachy na lieky sa rozkradli. Keby nebolo Fica, Mečiar by stále mal svojich zabetónovaných 40-50% volebných preferencií a polovojenské jednotky babičiek v štrikovaných baretkách by ďalej strašili na mítingoch ako čierno-bieli zombíci v Noci živých mŕtvol. Veľkým nešťastím starého baču je, že ten mladý, šikovnejší, mu nebadane draftoval kompletné stádo aj s Dunčom. Vrátane celej tej "intelektuálnej" luzy ukrivdených exstraníkov, "od-prírody-špicľov" a mazaných novozbohatlíkov, ktorá sa od počiatku lepila na "hnutie" ako mäsiarky na ...

Kto sa v tejto situácii odvoláva na právo, parlamentnú demokraciu a ústavnosť, ktoré mu bránili prispieť svojím hlasom k zrušeniu "prezidentskou" milosťou zakrývanej série trestných činov, je alibista. Presnejšie povedané chrapúň. Smutným faktom zostáva, že i keď odhliadneme od pokrvných bratov a sestier HZDS, SNS, stále tu je ešte "smotánka" slovenskej politickej scény, SMER, na čele s doktorom práv, ktorý dnešným hlasovaním ukázal svetu na plnú hubu ako sa má správne, po slovensky, obhajovať zločin v 21. storočí a v strede Európy.

Skúste si položiť kacírsku otázku, prečo toľko ľudí u nás tak od srdca nenávidí možno jediného prezidenta v dejinách post-totalitného Československa, za ktorého sme sa nemuseli hanbiť ako pes a drží nadšene palce despotom typu Lukašenka či Putina. A hneď si aj odpovedzte: preto, lebo mečiarizmus u nás prežíva, v amnestovanom, smeráckom kostýme, svoju druhú mladosť. Ak už ide o princíp, tak sa musí pomenovať. Zdá sa, že naša zvrchovaná, slovenská planéta opíc má pred sebou ešte perspektívu ako hrom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?