K názoru tieňovej ministerky SMER-u

Autor: František Ptáček | 8.6.2011 o 17:14 | (upravené 8.6.2011 o 19:35) Karma článku: 14,34 | Prečítané:  2015x

Natrafil som pred chvíľkou na blogový príspevok s názvom "Štipľavá facka slovenskej diplomacii" od pani tieňovej ministerky zahraničných vecí SMER-u, Oľgy Algayerovej. Nebudem opakovať obsah, koho by zaujímal, môže si ho prečítať. Je príznačný spôsob akým pani tieňová vidí medzinárodnú politiku a obzvlášť napäté vzťahy medzi SR a Maďarskom. O odklade stretnutia zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu na neskorší termín si tieňová ministerka myslí, že Maďari sa s nami "nechcú a nepotrebujú" baviť. Vyhlásenie Národnej rady SR k prijatiu Základného zákona MR z konca mája 2011 pritom považuje za "zbytočné mrhanie času a papiera". Kritizuje vládu, našu diplomaciu, urguje upratovanie na dvore, neskrýva svoje silné antipatie voči strane Most/Híd a obviňuje koalíciu z "vládnutia za každú cenu." Táto posledná výčitka akiste poriadne rozveselí každého, kto pozná politiku a mocenský kladkostroj SMER-u. Ale u tejto strany sme si mali možnosť zvyknúť na permanentné obviňovanie politických súperov z vlastných chýb a nedostatkov. Sledujem maďarskú politiku už dosť dlho na to, aby som si neodpustil reagovať na glosu pani tieňovej ministerky.

Maďarsko prežíva v súčasnosti jednu z najväčších ekonomických prepadov za posledné desaťročia a okrem toho má na krku časovanú bombu v podobe pseudokoalície Fidesz-KDNP (Zväz mladých demokratov - Ľudová kresťansko-demokratická strana), ktorá vyhrala minuloročné parlamentné voľby s bezprecedentnou 2/3-ovou väčšinou. Treba dodať, že to dosiahla mimoriadne účinne organizovanou demagogickou kampaňou, ktorá trvala osem rokov a ktorej nosnou ideou bola, citujem doslova: "amortizácia" Ferenca Gyurcsánya a ním vedenej socialistickej strany.

Politická orientácia Maďarska nabrala odtvedy jasne nacionalistický, autokratický, radikálne protieurópsky, v ekonomike dokonca úplne chaotický (súčasne konzervatívny a neoliberálny) smer, hlavne však sa pustila nebezpečne populistickou cestou so všetkým, čo k tomu patrí. Xenofóbia, otváranie rán trianonskej traumy, umelé vytváranie nepriateľov, proti ktorým možno "viesť boj..." a pod. Orbán teraz napr. nevedie boj proti nikomu inému než proti vlastnému ľudu, ktorý si začína uvedomovať, že bol podvedený, proti bankám, súkromných správcovským dôchodkovým spoločnostiam, proti super a hypermarketom, proti policajtom (ktorých nedávno nazval klaunami), proti hasičom, médiám (maďarský mediálny zákon pobúril celú demokratickú Európu!), filozofom, hercom, režisérom, ústavnému súdu (!!!), proti zadĺženiu svojej krajiny, čiže proti MMF, s ktorým viac-menej prerušil kontakty.... no a k nemalému prekvapeniu sveta aj proti samotnej EÚ, ktorej, absurdným spôsobom, ním zastúpené Maďarsko, práve predsedá... Viktora Orbána väčšina západného sveta považuje už teraz za nezvyčajný úkaz, kvôli ktorému bude potrebný sústavný monitoring Maďarska i v nasledujúcich rokoch, a to ako v oblasti politiky tak i ekonomiky.

Pani tieňová ministerka SMER-u vyčíta súčasnej slovenskej diplomacii, že proti provokatívnej politike Maďarska, je pasívna a poklonkuje Budapešti. Ja si to tak nemyslím. A pokúsim sa vysvetliť prečo.

Nič by nebolo horšie, keby Slovensko v tejto situácii začalo reagovať rovnako naduto, konfrontačne a neuvážene - tak ako si to pani Oľga, ale iste i Viktor Orbán, predstavujú. Eskalácia napätia a zbytočné vyostrovanie beztak dosť vypätých, dejinami zaťažených vzťahov by bolo za tejto situácie krajne neuvážené. Slúžilo by to jedine Orbánovi, radikálnemu JOBBIK-u (maďarská ultrapravicová parlamentná strana), SMER-u, SNS a prípadne SMK. Z čoho automaticky vyplýva, že by to škodilo všetkým ostatným.

Zmierlivý, vyčkávajúci, pokojný a veľmi triezvy prístup v duchu tradícií európskej diplomacie je presne spôsob, akým by malo Slovensko v tejto háklivej veci postupovať. Treba si uvedomiť, že partnerom našej diplomacie v tejto "kauze" nie je náš bezprostredný a odveký sused, občania Maďarskej republiky ale vláda Viktora Orbána, ktorá sa vymyká akýmkoľvek západoeurópskym politickým normám a zvyklostiam. Človek, ktorý má rozpoznateľné diktátorské ambície a ktorý preto čelí (a vyzerá, že aj naďalej bude čeliť) neuveriteľnému množstvu domácej i zahraničnej kritiky, tak takýto typ politika potrebuje k prežitiu pravidelný prísun nepriateľov. (Psychológia má na to svoj terminus technicus, volajú to, myslím, napoleonský komplex.)

Nebuďme predsa takí neprezieraví a maloverní a nechovajme sa práve teraz, keď dvojnásobne platí, že múdrejší vyhráva, ako politickí analfabeti. Uvedomme si, že aj u nás sú, boli i budú také polické strany, ktoré k svojim pochybným, populistickým víťazstvám nepotrebujú nič iné len fiktívnych nepriateľov a sprostý ľud, ktorý im ich veľký vlastenecký boj uverí. A o to Slovensko naše sa nebojme. Nikto nám ho neobsadí, nikto nám ho nevezme. Nielen preto, že Mária Terézia je už het - ale kto by už chcel mať Fica, Slotu, Mečiara, Belousovovú a Duraya vo svojom revíri?

Pre mňa z článku Algayerovej vyplývajú dve možnosti. Buď pani Oľga nepozná dôkladne aktuálnu maďarskú politickú situáciu, alebo ju pozná. Ak ju nepozná, tak to je zlé. Veď nejde o hocikoho ale o tieňovú ministerku. Ale ak ju predsa pozná a vie aj o vyššie uvedených súvislostiach, tak to je o to horšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?